Stévia cukrová - Stevia Rebaudiana Bertoni

Stévia Rebaudiana Bertoni, známa aj ako Stévia cukrová, Stévia sladká alebo Sladké lístky, je rastlina, ktorá je 300-krát sladšia než cukor, avšak bez kalórií. Má uplatnenie v potravinárskom priemysle ako sladidlo a je výborným pomocníkom aj pre diabetikov, pre ľudí, ktorí trpia nadváhou a chcú schudnúť a v domácej kuchyni.

Trochu histórie

Keď bol v roku 1887 Dr. Moises Santiago Bertoni na expedícii v Paraguajských východných lesoch, od tamojších indiánskych sprievodcov sa dozvedel o tejto "veľmi čudnej" rastline.

Bertoni vtedy o nej napísal: "Vložením najmenšej častice ktorejkoľvek časti listu alebo vetvičky na jazyk, je každý prekvapený tou zvláštnou a extrémne sladkou chuťou, ktorá tam je. Kúsok lístku o veľkosti len niekoľko milimetrov štvorcových stačíi na to, aby v ústach ostal sladký pocit jednu hodinu; niekoľko maličkých lístkov stačí na osladenie silnej šálky kávy alebo čaju." To je stévia.

Neskôr, čo objavil, bolo: "sladivá sila stévie je o toľko vyššia než cukor, že nie je potrebné čakať na výsledky analýz a kultivácií, aby potvrdili jej ekonomickú prevahu ... ten najjednoduchší test to dokazuje."

Stévia sa stala známou...

V roku 1913 vyšla správa zo štátneho laboratória v Hamburgu (Nemecko), ktorá poznamenala: "prijaté vzorky pochádzajú z dobre známej rastliny, ktorá pred niekoľkými rokmi znepokojila výrobcov cukru."

Neskôr, keď v 1960-tych rokoch Japonci začali prísne regulovať umelé sladidlá, z ktorých niektoré úplne zakázali, objavili ideálnu náhradu za cukor aj syntetické sladidlá: rafinované extrakty stévie a v roku 1970 verejne predstavili steviozidy na konzorciu výrobcov jedál. Podobne ako keď v USA používali sacharín a aspartám v rôznych produktoch, tak aj v Japonsku začali používať stéviu v rôznych jedlách, vrátane zmrzliny, chleba, cukríkov, zaváraninách, morských potravinách, zeleninách a limonádach.

Japonsko dokázalo nielen popularitu stévie, ale aj jej prispôsobivosť a bezpečnosť. Prispôsobivosť rastliny je v tom, že môže rásť v skleníkoch po celej ich krajine. Bezpečnosť užívania stévie bola dokázaná rozsiahlymi vedeckými skúškami.

Odrody Stévia poznáme cca okolo 150 druhov. Patri do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď astrotivé - Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 - 60 cm.

Trochu teórie

Táto viacročná rastlina, alebo menší krík, je 300-krát sladšia ako cukrová repa, resp. bežný biely cukor.

Sladkosť spôsobujú zlúčeniny glykozidickej povahy (diterpény) – glykozidy steviolu. Analýzou rastliny sa zistilo, že obsahuje 8 zlúčenín, ktoré majú vyššiu sladivosť ako cukor. Listy Stévie cukrovej obsahujú 6 - 12 % glykozidov steviolu. V rastline bolo identifikované takmer 100 rôznych zlúčenín - živiny, éterické oleje, mikro množstvo rutínu (má vplyv na prenikavosť a pružnosť krvných kapilár) a B - sitosterolu.

V súčasnosti sa pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom, najmä pre ľudí s diabetes alebo ľudí s obezitou.

Okrem sladivých látok - glykozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto rastline liečebné vlastnosti. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), tiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 1,5 - 15%. Majú nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby s vysokou kazovosťou zubov.

Výskumy sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i proti nádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové štúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čo len dokazuje praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky, Japonska a iných krajín.

Pri uplatňovaní požiadaviek racionálnej výživy stále viac vzrastá v posledných rokoch záujem o nízkoenergetické ako aj diétne potraviny. V súčasnosti sa zvýžil záujem o sladidlá na stéviovom základe, ktoré majú mnohé požadované vlastnosti, ako sú sladkosť, rozpuztnosť, stabilita, nízka energetická hodnota bez toxických a karcinogénnych účinkov.

Najväčším spotrebiteľom Stévie cukrovej je Brazília a Japonsko, štáty Južnej Ameriky, Čína, Južná Kórea, Tajvan, štáty v oblasti Tichého oceánu a v poslednom čase aj Kanada a Severná Amerika. Začiatkom 20. storočia sa Stévia dostala do Európy.

Viac histórie

16. st. - španielskí kolonizátori v Južnej Amerike zistili, to čo pre miestných indiánov už bolo dávno známe, že listy rastliny kaa he'e sú sladké a domorodci ich používajú na sladenie čaju maté, ktorý má stimulujúce účinky, ale aj pri liečení niektorých chorôb a pri dochucovaní potravín.

r. 1887 - Moises Santiago Bertoni ”znovuobjavil” v Paraguay rastlinu, ktorej listy majú výrazne sladkú chuť.

cca 1900 - Stévia, tak nazvali túto rastlinu sa začala v širokej miere používať ku sladeniu nápojov.

r. 1901 - Anglický konzul v Asuncione (Paraguay) C. Grosling popísal vlastnosti tejto rastliny – niekoľko listov spôsobuje výrazne sladkú chuť čaju.

r. 1909 - Karol Dietrich uverejnil v časopise “Chemist & Druggist” článok “Zloženie Eupatorium Rebaudiana”.

r. 1921 - Člen Obchodnej komory USA George Brady predstavuje v Oddelení pre poľnohospodárstvo stéviu ako “novú rastlinu s obsahom cukru, ktorá má veľký ekonomický význam”.

r. 1931 - Dvaja francúzi – chemici zistili chemické zloženie listov stévie a sladkú zlúčeninu, ktorá je asi 300 krát sladšia ako cukor a nieje toxická nazvali steviozid.

r. 1941 - Anglicko, ktoré na začiatku II. sv. vojny má nedostatok cukru zakladá pokusy s pestovaním stévie.

r. 1954 - Japonsko, dnes najväčší používateľ stévie na svete zakladá výskumný ústav na výskum stévie a začína túto rastlinu v širokej miere aj pestovať.

r. 1970 - V Japonsku Konzorcium pre výrobu potravín sa ofickiálne zaoberá marketingom predaja stévie a steviozidov.

cca 1980 - Stévia sa stáva – najmä v štátoch Ďalekého východu ekonomicky výnosnou plodinou.

r. 1985 - Stéviu doviezli do býv. ZSSR, ktorý široko rozvinul výskum v oblastí využitia steviozidov v potravinárstve, farmácii a kozmetike.

r. 1987 - Prvé pokusy s pestovaním stévie v Kanade. V štáte Ontário.

r. 1991 - V USA Komisia FDA zakazuje dovážanie listov stévie. O rok neskôr “Herbal Products Association” opätovne žiada FDA o povolenie používania stévie. Proti používanie stevie sa stavajú najmä výrobcovia umelých chemikálií a cukrovarníci.

r. 1992 - Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaraďuje stéviu do výskumného plánu – možnosti pestovania stévie v SR.

r. 1993 - Slovakofarma Malacky začína dovážať listy stévie a používa ich ku sladeniu liečivých čajov určených diabetikom.

r. 1995 - FDA mení zákaz dovozu stévie a povoľuje ju používať ako dietetický doplnok k potravinám.

r. 1998 - na Slovensku sa dokončil výskum v oblasti extrakcie steviozidov. Začína sa ich overovanie v rôznych odvetviach potravinárskeho priemyslu.

r. 1999 - FAO schvaľuje používanie steviozidov ako potravinu a zaraďuje ich do skupiny sladidiel s kódom E-960.

r. 1999 - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky schvaľuje použitie extraktu steviozidov ako polovýrobku pre ďalšie využitie v potravinárstve.

Pôsobenie steviozidov

Steviozidy nemajú karcinogenné ani mutagenné pôsobenie

1. Reguluje množstvo cukru v krvi.
2. Zvyšuje aktivitu pankreasu.
3. Zlepšuje rovnováhu glukózy.
4. Zvyšuje príliv energie
5. Udržuje rovnováhu Chi častíc.
6. Stabilizuje krvný tlak.
7. Zvyšuje svalovú hmotu.
8. Urýchľuje zlepšenie stavu po námahe.
9. Zvyšuje schopnosť tela spaľovať tuk.
10. Zvyšuje kapacitu pamäti.
11. Spomaľuje degeneráciu tkane.
12. Vyrovnáva večerné kolísanie hladiny energie.
13. Znižuje chuť na sladké.
14. Neboli zistené prípady mozgového nádoru, záchvatov, slepoty, alebo ďalších 92 reakcii spojených s používaním aspartamu.
15. Zmenšuje dutiny (nádory, miesta), ktoré zmenšujú rast chrastov.
16. Má antiseptické vlastnosti, ktoré sa osvedčili pri liečení poranenej kože.
17. Má antimikrobiologické vlastnosti, ktoré inhibujú rast streptokoka a iných baktérií.
18. Ošetrovanie kože – aplikácie pri akné, ekzémy a zápaly kože atď.
19. Utišuje bolesť.

- prídavok niekoľkých kvapiek extraktu ku každému jedlu po krátkom čase (3-4 týždne) znižuje hladinu glukózy v krvi,
- znižuje fyzickú a duševnú únavu,
- Brazílske pramene udávajú, že u vekovej skupiny 20 - 40 rokov na 9,5% znižuje systolický a diastolický krvný tlak,
- steviozidy narušujú mechanizmus vzniku hladu,

Zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v listoch :
organické zlúčeniny - diterpény, triteprény, Betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitaníny A a C, niacín a viac ako 60 vláknin a ďalších zlúčenín.

anorganické prvky - listy obsahujú 1,4 % N, 0,3 % P, 2,4 % K, vysoký obsah Cr, ďalej Co, Fe, P, Ca, Na, Mg, Mn, Se, Si, Zn.

Chcete vedieť viac?

Tu nájdete dobré články:

Čo vieme, prípadne nevieme o stévii cukrovej

Kupujeme Stéviu a Steviozidy. Čo má vedieť kupujúci, keď kupuje sladkú kozmetiku

Dámsky magazín (klub) STV1 o Stévii (video)